Koncert
Teraz som bola na jednom výnimočnom koncerte, výnimočnom, preto lebo som tam v skutočnosti ani nechcela ísť. Kto by predsa išiel dobrovoľne na koncert speváčky, ktorú veľmi nemusí. No nechala som sa nahovoriť nejako.
Začalo to tak nevinne. „Aďi, pôjdeme von?“ sa ma opýtala moja milá sestrička. Samozrejme mala veľkú dilemu a potrebovali sme ju rozobrať na drobné. Analyzovať, prísť problému na koreň a nájsť riešenie. Nemohla som ju v tom nechať samú. O pár minút mi hovorila, že bude v meste koncert, skôr vystúpenie niektorých kapiel a zverila sa mi, že tam bude aj moja nie veľmi obľúbená speváčka. Prv ma nalákala na jej dilemu a potom mi povie toto. No nič sa nedalo robiť. Išli sme von a rozoberali ako stále mužov. Našich mužov aj mužov všeobecne. Našich mužov, znie to tak vlastnícky, ale je to pravda. Patria nám. Sme celé nesvoje a žiarlime ak sa na nich čo i len pozrie nejaká iná žena. Najradšej by sme jej vyškriabali oči.
Sedeli sme, rozprávali sa a uvedomili si, že koncert sa o chvíľu začne. Postavili sme sa z nášho obľúbeného miesta v mestskom parku pri jazierku.
Pomaly sme si prešli na koncert. Ako každá slávna skupina či spevák aj oni meškali. Prišli vo veľkom štýle a všetci v čiernom. Opäť mi v hlave vírila otázka či po koncerte idú na pohreb. No radšej som bola ticho. Otázku som šepla mojej sestričke. Vychutnávala som si ich príjemnú a hrejivú tvorbu, tanečné tóny ich piesni a vlnila som sa do rytmu. Som blázon a nemohlo ma nič zastaviť. Jednoducho som im zakývala, aby vedeli, že som tu bola. Sestrička si zo mňa robila srandu a je či im mám vybehnúť na pódium ako minule inému spevákovi. Jednoducho som živel. Opýtala sa ma či tak zakývam aj tej ďalšej speváčke, odpovedala som jej, že ju nemám rada, tak prečo by som to robila. Oznámila som jej môj plán na chlapcov, že sa chystám im dať po vystúpení pár otázok a zapojiť ich do môjho malého prieskumu medzi známymi ľuďmi a pridať si ich k svojim článkom. Dospievali a ja som nejako prirodzene potom zakývala aj tej speváčke. Spoločne ona aj oni ma nabili takou energiou, akú som už dlho necítila. Svet bol hneď krajší a farby žiarivejšie. Dlho som už nebola na žiadnom koncerte a tento mi padol veľmi dobre.
Nezvyknem písať o veciach, ktoré zažijem ale myslím si, že o tento pocit som sa musela podeliť. Milujem ľudí a dobrú náladu, ktorá sa šíri z koncertov. Rada by som si to ešte zopakovala kým som mladá. Aj preto máme naplánovaný koncert môjho obľúbeného speváka v Lomnici. Ak bude mať tento článok dobrý ohlas napíšem aj o tom ďalšom koncerte a ak sa podarí prinesiem aj zaujímavý rozhovor, veď tomu som sa chcela venovať už od začiatku.
Ďakujem ľuďom vďaka, ktorým sa môžem cítiť tak dobre a chcem poďakovať aj takýmto ľuďom ako sú speváci a speváčky. Len vďaka nim sa môžem cítiť ako človek a zakričať si, že žijem.
Paťa autorka všetkých článkov.