Kliatba
Markus Berzevič, prekliaty šľachtiť žijúci na čiernom hrade. Jeho kliatba spočíva v tom, že nikdy nezomrie, nestarne a je odsúdený na večný život, kým niekto jeho kliatbu nezlomí. Kto ho zaklial? Matka jeho snúbenice, ktorú obetoval pre vyššie dobro jeho vlasti a tiež, aby si mohol užívať so svojou milenkou, čarodejnicou, Solvieg.
Panna Verena z Orlay, mladé dievča, ktoré prosí o nocľah pre jej zraneného otca, sestry a sprievod. Cestu na svadbu jej sestry si skrátili cez les, kde ich zastihol dážď. Zranil otca a jedine Verena si zachovala chladnú hlavu.
Markus nepríjmal návštevy z jedného prostého dôvodu, chránil si svoje súkromie. Chránil si svoju kliatbu. Už dávno prestal veriť na šťastný koniec. Na zlomenie jeho kliatby. Nedokázal sa už pozerať na mladé dievčatá, ktorým predostrel krutú pravdu o jeho kliatbe. Ako sa pomiatli na rozume, alebo mu ani slovko neverili. Nechcel na hrade nechať ani Verenu. Vraj ho má prosiť na kolenách. Pochabosť. No i tak ju aj jej družinu nechal na hrade.
Keď už Verenine sestry nechceli viac čakať na otcove uzdravenie, hradný pán ich poslal na miesto kam mierili pred búrkou. Otec sa ešte liečil pod rukami Jorgy, Markusovej spoločníčky, ako ju zaviazala jej matka, a predtým jej matka, s čím začala Solvieg.
Keď sa už aj otec cítil uzdravený utiekol z hradu a uniesol aj svoju dcéru Verenu. Verena nechcela opustiť hradného pána, tak sa vzoprela otcovi. Utiekla od neho a prepašovala sa na hrad. Potrebovala nájsť Markusa a porozprávať sa s ním. Zaľúbila sa do neho, tak ako aj Markus sa zaľúbil do nej.
Najväčší prejav jeho lásky bol, keď sa vrhol pred Verenu, ktorej hrozila smrť hodenou dýkou. V tej chvíli nepomyslel na svoju nesmrteľnosť. Jednoducho chcel ochrániť Verenu.
Iba krv zmyje krv.