Inšpirácia
Podľa čoho si vyberám témy? Alebo čo ma vie navnadiť na písanie článkov? Aké mám vnuknutia? Veľkú inšpiráciu čerpám zo svojho okolia. Píšem o tom, čo vidím. Čo si o tom myslím. Chcem vyjadriť svoje myšlienky a podeliť sa o svoje názory. Niekedy si nechám poradiť od svojho okolia a píšem, čo mi povedia ostatní. Píšem v poslednej dobe hlavne o knihách a miestach, ktoré navštívim, aby som vás inšpirovala.
A už je to inšpirácia. Nie len ja potrebujem inšpiráciu, ale snažím sa inšpirovať druhých. Knihy si vyberám podľa obalov, podľa názvov, alebo podľa autora. Zabudla som povedať, že pozerám filmy a píšem aj o tých. Filmy si vyberám podľa toho, či ma zaujme jeho trajler. V poslednom čase si chcem pozrieť aj filmy, ktoré ma neoslovia. A potom na týchto filmoch hľadám čo sa mi nepáčilo. Tým však nechcem povedať, že na filmoch, ktoré pozerám preto, že sa mi páčil trajler, nenájdem niečo, čo im vytknem. Rovnako sa snažím nájsť hľadať aj niečo dobré vo filmoch, ktorých trajler sa mi až tak nepáčil.
Opisujem, čo som videla, respektíve čítala, pridávam vlastný názor na štýl písania či hudbu vo filme. Na to ako ma dielo vtiahlo do deja a nenechalo ma uvažovať o inom. Musela som to dočítať alebo dopozerať až do konca. Mnohokrát čítam knihy podľa filmov a hľadám v nich rozdiely. Potom opisujem, ako to bolo v knihe. Film nikdy neobsiahne to, čo je v knihe a práve na to sa snažím poukázať.
Ako píšem? Po prečítaní filmu a pozretí knihy si to celé nechám pár hodín niekedy aj dní uležať v hlave a urobím si komplexný obraz o tom, čo chcem písať. Pozerám, že dokážem prečítať film a pozrieť si knihu. No knihu si viem pozrieť, ale prečítať film? Dobre, keď si pozriem film a prečítam knihu. Ráno idem behať, aby som neporušila svoj rituál. Z môjho behania sa stal rituál už. Zabehám si, zapnem počítač, otvorím čokoládu alebo niečo iné sladké, pozriem o zošita aké mám témy, otvorím Word a môžem začať písať. Sladké je len pre podporenie múzy. Niekedy ju nepotrebujem (čokoládu) a inokedy mi nestačí ani celá tablička. Vtedy sedím aj celé hodiny nad jedným článkom. Tak nejako ako aj des a včera keď píšem tento článok. To bude tým, že nepapám nič sladké.
Inšpiráciou sú pre mňa: moja malá sestrička, môj miláčik, škola aj učitelia v nej. Obyčajní ľudia na ulici, milí aj protiví. Veselí ale aj smutní. A moja rodina. A všetko čo je spojené s týmito osobami. Najdôležitejšie sú však moje pocity, ktoré cítim, keď som s nimi.
Ďakujem.