Hľadám si prácu
Bolo dosť frustrujúce, keď som nedobrovoľne musela opustiť školu. No brala som to pozitívne, aspoň budem mať viac času pre seba.
Viac času na moje knihy, viac času pre moju rodinu a kamarátov. Ale opak bol pravdou. Možno som mala voľnosť po ktorej som, tak dlho túžila. Bola som v istom zmysle voľná, no nedá sa povedať, že by som bola nezávislá. A už vôbec sa nedá povedať, že by som bola spokojná.
Bola som unudená z každodenného vysedávania doma. Čítala som knihy, trávila svoj voľný čas vonku, no stála som bola podráždená. Prečo?
Aj keď som mala pre seba celý čas, nevedela som si ho poriadne zadeliť. Najradšej by som sa iba poflakovala. Chcela som robiť veci, ktoré boli prioritné pre ma, nie pre nás. Áno. Brázdila som internet a posiela som životopisy, ale vždy som si vyberala, čo by som chcela robiť a kam určite svoj životopis nepošlem. Vedela som akú prácu nechcem robiť. Bola som vyberavá.
Akoby mi ani nezáležalo na tom, nájsť si prácu. Nechcela som sa vzdať svojej pohodičky.
Najviac ma zlostilo, že som sa nemohla toľko venovať svojej stránke. Písať si svoje články a básne. Musela som svoj čas venovať aj domácim prácam a to ma ničilo najviac. Bola som z toho doslova frustrovaná.
Nebavilo ma posielať životopisy, chodiť po pohovoroch a chodiť nakupovať potraviny, variť, prať a upratovať. Nič som nerobila, lebo ani do školy, ani do práce som nechodila, ale tak veľmi sa mi nechcelo robiť domáce práce. Ničilo to moju osobnosť. Ničilo to moje alterego.
Bola som slobodná, no napriek tomu som sa cítila ako v klietke. Musela som sa podriaďovať svojmu partnerovi. Robiť, čo povie. Keď si zmyslel, že v ten deň budem variť, tak som musela vtedy navariť. Keď som mala pratať, tak som pratala. Nezaujímalo ho či chcem ísť von, alebo mám ísť niekam na pohovor. Vždy to muselo byť, ako povedal on.
Nijako ma to neposúvalo v hľadaní si práce, nemala som z toho pocit, že by som potrebovala prácu. Pre vlastný pocit sebestačnosti. Aj naďalej som si vyberala medzi ponukami kam pošlem žiadosť.