Donovaly – Trenčín – Liptovský Mikuláš
Jeden víkend, jedna cesta, tri mestá. Jednoducho víkend plný cestovania. Chcem sa hlavne zmieniť o Liptovskom Mikuláši, lebo tam sme strávili najviac času a najviac sa mi tam páčilo, a celkovo je o čom písať.
Donovaly a Trenčín sme len prebehli. Nestihli sme si ani pozrieť trenčiansky hrad, lebo z Donovál sme nestihli autobus, vlastne on meškal a tak by sme nestihli ďalší spoj, tak sme ostali na Donovaloch o trochu dlhšie a cele sa to nejako vymklo spod kontroly. Trenčín sme videli za tmy, hľadali a trochu spali, ráno rovno do Liptovského, cestou som si ako inak čítala, zvykla som si čítať na cestách, hlavne keď cestujem vlakom a môj spoločník spí. Alebo aj v autobuse som to minule skúšala a bolo to celkom fajn.
Väčšinou už čítam iba na cestách, lebo veľa cestujem, robím domáce práce, píšem články a tiež mám aj kamarátov takže nestíham čítať veľmi, preto je tých knižných článkov pomenej. Nesťažujem sa, milujem tento život.
Ako som naznačila v Liptovskom sme sa zdržali trochu dlhšie lepšie povedané celý deň. Zistili sme, že tam je ďalšia Zoo a museli sme tam ísť, a tak trochu sme spojili príjemné s užitočným. Už dlhšie sme chceli ísť do Tatralandie a užiť si tobogany a vyblázniť sa ako malé deti. Som trochu blázon a potrebujem sa aj ja niekedy uvoľniť a nie vždy len sedieť za počítačom a písať články či s knihou v ruke cestovať. Zoo v Liptovskom vôbec nie je obyčajná. Táto Zoo kontaktná. Čo to znamená? Kontaktná znamená, že si môžete vliezť ku zvieratám do klietky, hlavne pod dohľadom chovateľa. Rozprávajú vám o nich, môžete sa pri nich odfotiť a tiež si ich pohladkať, keď nie sú vo svojom domčeku. To je ich územie a my tam nemáme, čo hľadať. Môžete si pohladkať levíčatko, medvedíka, klokana, nejaké špeciálne mačky, tigríča, po rukách vám kráčajú andulky a iné vtáčiky, môžete tiež vidieť veveričku, a krk alebo do ruky malé háďa. Zavrieť sa do výbehu s pelikánmi či kurčatami. Síce je to malá Zoo, no na to aby ste išli k nejakému zvieraťu si počkáte dobrých 15 min možno aj viac. No stojí to za to.
Asi tak v krátkosti ku toboganom, by som vás veľmi nemučila čítaním mojich nezmyslov. V Tatralandii je veľa toboganov, a ako správny blázon som išla na skoro všetky. Niekedy ako spolu sediaci vzadu, inokedy vpredu jačia, kedy sa už skončí tá smrteľná jazda a opäť sa postaviť do radu. Zakričať si z plného hrdla nech všetci vedia, že idem ja. Keď som tak stál pre jedným toboganom a čakala kým sa môžem spustiť, som počula strašný krik a normálne ma to vyľakalo, že čo za tobogan idem vyskúšať. Vôbec to nebolo také strašné ja som ani hláska nevydala. Najlepšia sranda bola, keď sme uvažovali o odchode, a že aké tobogany ešte musíme prejsť znova a išla som jeden pre jednotlivcov, a že prekrížte nohy a ruky za hlavu. Myslela som, že umriem, po prvej zákrute sa to celé rozpadlo a bola som rada za vodu, ktorá bola na konci toboganu.
Odporúčam zájsť tam, milovníci adrenalínu a toboganov si prídu na svoje.