Dobrý priateľ či spriaznená duša?
Už dlhšiu dobu sľubujem jednému veľmi výnimočnému človeku článok, nikdy som nevedela ako začať. Poznáme sa už dlho, no písať o tak významnej osobe ako je ona, nie je ľahké.
Táto osoba je tiež ľudská bytosť, ako všetky ostatné, no niekedy mám pocit, že to tak nie je. Mám pocit, že je to môj anjel, ktorý dáva na mňa pozor, aby som nebola až taká bláznivá. Tvorí tú hranicu medzi reálnym a mojou fantáziu. Niekedy mám pocit, že len ona mi vie porozumieť a dať dobrú radu do života, čo ďalej. Poznáme sa už viac ako päť rokov a za tú dobu sme si spolu preskákali už všeličo. Od prvých sklamaní v láske, kedy sme sa obe navzájom podporovali, jedli čokoládu, pribrali pár kíl, chodili vonku a písali zaujímavé články. Skôr som ich písala, ona vždy dávala pozor či píšem správne, opravovala ma a hľadala v textoch chyby. Nehľadala na mne nikdy to zlé, vždy videla len to dobré.
Tiež sme chodili veľa na koncerty, môjho obľúbeného speváka, robila som mu videá z koncertov, a raz sa mi podarilo aj vybehnúť mu na pódium. Ani vtedy sa nevzdala a podporovala v mojich bláznovstvách. Spolu sme pochodili už asi celé okolie Košíc. Prešli sme pár hradov, začali sme si užívať krásy Tatier.
V skutočnosti to je veľmi milé dievča, skôr už žena, ale my vždy aj na mužov stále hovoríme chlapci. Tak prečo nie označenie „dievča“? Má krásne dlhé blond vlasy, no vôbec nie je namyslená. Síce som si to o nej v prvotnej chvíli myslela, že bude taká namyslená. Prv som ju videla len odzadu. No po prvom rozhovore som vedela, že budeme dobré kamarátky. Pohľad do jej zelenkavých očí ma v tom len utvrdil. Nos má síce trochu krivší, ale každý máme nejakú tú chybičku krásy. Inak je veľmi pekná žena.
Vo vnútri má niečo, čo ma vždy zaujme a dokáže tým, že sme sa naozaj našli. To niečo je jej duša. Duša, ktorá je pravdepodobne sestrou tej mojej. Inak si neviem vysvetliť prečo si tak dobre rozumieme. Možno to má niečo aj so zverokruhmi, sme presne opačné znamenia.
Vždy mi so všetkým ochotne pomôže, nikdy si nenájde hlúpu výhovorku, prečo niečo nemôže. Nájde si na mňa čas aj keď sa učí, opýtam sa jej dôležitú otázku života a smrti a vždy mi odpovie. Či už mi len napíše na Facebook-u, alebo sa osobne stretneme a rozprávame sa o našich problémoch. Raz radím ja jej a inokedy ona mne. Nájdu sa dni keď obe potrebujeme počuť prívetivé slová tej druhej. Vždy vie potešiť maličkosťou či už záložkou pri čítaní knihy, alebo dobrou knihou, pri ktorej často prídem na iné myšlienky. A niekedy postačí aj obyčajná káva a sladký koláčik. Ten pohladí dušu aj chuťové poháriky. Ak by sa ma niekto opýtal, aký je správny návod nájsť takéhoto človeka, povedala by som, že neviem.
V poslednom čase si ma dobrí ľudia jednoducho nájdu. A ako by ste ju spoznali na ulici, jednoducho, nie je veľa ľudí, ktorí chodia oblečený v čiernom. Čiernu niekedy oživí nejakou inou, pestrou farbou, lebo mám vo zvyku sa jej opýtať či ide na pohreb. Vtedy sa obe rozosmejeme. Vieme, že nič smutné sa nestalo, no teraz má takú čudnú náladu, že má zmysel len pre čiernu. A čierna má zmysel pre ňu.
Je to moja malá sestrička, spriaznená duša, človek, ktorý mi istým zmyslom zmenil život a dal mu zmysel. Moja Romi.