Divadelné utorky
To sme tak raz s kamarátkou išli po meste rozprávali sme sa a uvažovali, že už je to nejaký čas, čo sme neboli v divadle. Kino sme zachránili pred pár dňami filmom psia duša dva. Za ten čas, čo poznám moju lásku, som si privykla na kinosály. No divadlá som mala rada odjakživa.
Už si presne nepamätám, no asi ešte v ten deň, čo sme sa rozprávali alebo druhý mi kamarátka píše, že pred Galériou sa každý utorok hrá živé divadlo. Už som bola rozhodnutá ideme. Utorok prišiel ani voda a ja som nevedela, čo na seba. Od rána svietilo slniečko, no hrá sa až večer, a keď pôjdem domov bude už určite zima. Nakoniec som sa nenechala odradiť budúcnosťou a obliekla som sa letne. Neľutujem to naozaj bolo teplo.
Stretli sme sa trochu skôr. Obehli sme obchody a hľadali plavky. Pre mňa. Na dovolenku. Nakoniec sme to vzdali stým, že máme ešte čas. Sadli sme si ku káve a rozprávali sa. Ani slovko nepadlo o hre, na ktorú sme sa tak tešili. Rozprávali sme sa plánoch na najbližšie dni. Ostávajú nám tri týždne, kým pôjdem na dovolenku a musíme toho toľko stihnúť. Mali sme veľa plánov.
Čas zbehol ani voda a premiestnili sme sa do divadla pod šírim nebom. Je to zaujímavá zmena. Hra sa volala mínus dvaja. Názov vhodný na zamyslenie, no pochopí ten, kto videl. Celý príbeh rozpráva o dvoch pacientoch, ktorí ujdú z nemocnice a cestou stretávajú rôznych ľudí. Už úvod bol zaujímavý, keď do izby prišiel lekár. Pozeral na výsledky pacientov a obom povedal, že ich rakovina sa už nedá liečiť. Vtip bol v tom, že chvíľu pred tým sa pacienti rozprávali, že prečo sú v nemocnici a jeden obličkové kamene a druhý má vraj angínu. Jednému ostával týždeň, druhému dva.
Publikum mohlo oceniť vynaliezavosť hercov. Obďaleč niečo vŕtali a pacient sa spýtal doktora, čo to vŕtajú. Odpovedal, že im robia prístavbu nového oddelenia. Aj preto bolo toto divadelné predstavenie jedinečné. Týchto zaujímavých bodov tam bolo viac. Napríklad ako hútali, že kde sa mohli stretnúť dvaja mladý ľudia. A jeden z nich povedal že, v Galérii. Lebo ju videl hneď oproti. Vtipných scén tam bolo mnoho, no spomeniem ešte jednu, nech nepíšem toho veľmi veľa. Komu vy sa to potom chcelo čítať, však.
Títo dvaja pacienti sedeli a zhovárali sa o dvoch mužoch, ktorých stretli. A jeden sa pýtal. Ten v tančiarni a ten pri rieke to je ten istý? Odpovie mu nie. Ale je to ten istý herec, však? Pýta sa ďalej. Tento krát odpovie áno.
Divadlo trvalo približne šesťdesiat minút, no ten čas bol kvalitne strávený. Neľutujem ani jednu minútu. Dobre som sa nasmiala, strávila čas s kamarátkou a uvoľnila telo aj myseľ.