Darujem ti úsvit
.jpg)
Joana a Róbert. Dvaja mladí zaľúbenci. No ich láska neprežila viac ako pár dní. Joanin otec zistil, že sa stretáva s Róbertom a ukončil ich nehynúcu lásku. Róberta obvinil špinavosťami, aby klesol v Joaninich očiach. To som mu aj podarilo pri ich odchode mu do ucha šepla niečo, čo by na kolena položilo každého muža. Róbert sa v tú chvíľu zatvrdil voči láske, rovnako sa rozhodol, že vstúpi do armády, bude bojovať vo vojne ako radový vojak a sám sa dostane vyššie ak to je jeho budúcnosť. Ak má zomrieť ako radový vojak v tom prípade, tak zomrie.
Ich cesty sa opäť skrížili v Lisabone, alebo niekde tak. Oba sa ocitli na rovnakom bále. Ona ako markíza das Minas, on ako kapitán? Asi. Neviem. Podrobnosti si nepamätám. Markíza po svojom zosnulom manželovi celá v bielom. Kapitán v zelenej ošúchanej uniforme. Róbert ju spoznal hneď, skoro hneď. No Joana nevedela, že Róbert je jej Róbert. Flirtovala s ním, ako aj ostatnými. Róbert ju mal odprevadiť do vedľajšieho mesta. Tam sa obaja stretli s vyššie postaveným, samozrejme, každý sám, a obom im dal úlohu. Viac menej rovnakú, no Róbert si o nej bude myslieť, že je zradca. A to si aj myslel, keď ju videl flirtovať s Francúzmi a opäť ho ponižovať. Už jej neveril ani slovo.
Ani nevlastného brata, ani nič. Zamiloval sa do nej opäť, no nechcel sa s tým priznať, ani nemohol. Nechcel zase vyzerať ako hlupák. Cestou, kým bola jeho rukojemníčka spolu prežívali krásne noci a nie len tie. Milovali sa spolu, i keď bez všetkých tých nežností, lebo sa ju aj seba snažil presvedčiť, že to čo je medzi mini je len o vášni, nie sú v tom žiadne city ani láska. Predsa nemôže milovať zradcu vlastnej krajiny. Nemôže milovať človeka, ktorý stále iba klame. Z úst vraj nikdy nevypustila pravdu. Vraj. My čitatelia vieme svoje. Však?