Čakanie
Čakanie, najprirodzenejšia činnosť na svete. Najviac vykonávaná, no predsa tak zanedbávaná. Viem, poviete si ako ju zanedbávame? Nejde priamo, že ju zle vykonávame, ale neprikladáme jej taký význam, aký by sme mali. Každé čakanie berieme ako stratu času. Mali ho brať ako novú príležitosť, a nie ako niečo zlé. Čakanie, nám dáva možnosť spoznať nových ľudí, nové pocity, nové situácie a nové prostredie.
Všetci sme tak uponáhľaný, že každé jedno čakanie nám uberá čas a peniaze, lebo čas sú peniaze, ako povedal niekto veľmi múdry. No ja si myslím, že čas sa za peniaze kúpiť nedá. Čas strávený s kamarátmi, s ľuďmi, na ktorých nám tak veľmi záleží. Ten čas nám nikto a nič nevráti, no stačí tak málo pre pekné chvíle. Nemusíme ani míňať veľa peňazí, aby sme boli šťastní. Neočakávať veľa a dostať málo, lebo len keď očakávame málo dostaneme omnoho viac. Viac ako si zaslúžime. Ruku na srdce, komu sa ešte v živote nestalo, že by meškal. Jednoducho sa nedá všetko naplánovať, tak aby to vyšlo bez maličkých chýb. Rátame s tým, že oblečieme za minút, no záhadne musíme spraviť ešte pár vecí, ktoré sa nedajú nechať na potom. Narýchlo sa potrieť opaľovacím krémom, utrieť rozliatu vodu, dať jesť havovi, alebo nájsť niečo na čom nie je fľak.
Rovnako sa každému určite stalo, že musel na niekoho čakať. Máme sa stretnúť o pol tretej. Je za päť pol a volá mi, prepáč, nestíham budem meškať desať minút. Je to prirodzené. Samozrejme čakáme aj dobré odôvodnenie, ako by to inak vyzeralo. Keby sme mu to len tak prepáčili. No my máme aspoň čas skočiť do potravín pre vodu, niečo sladké či malý darček. Dobre využitý čas čakania. Iste si poviete, stíham to? No a čo ak nie. Veď tá osoba mešká nie my. My sme tam boli na čas. Nebudeme sa nikomu prispôsobovať. A zákon schválnosti je, že bude meškať kus viac ako povedala.
Alebo len tak počúvať pesničky. Pozerať na ľudí a premýšľať odkiaľ príde. Zamyslieť sa a zavrieť oči pred svetom. Vidieť to, čo chceme a nie to čo sa deje. Zamyslieť sa a nevidieť čakanú osobu. Nie je na škodu niekedy sa zamyslieť nad vlastným svetom. Len tak z dlhej chvíle.
Čakanie je krásny spôsob zamyslieť sa nad našim životom. No len tak čakať na to, čo príde je mrhanie. Mrhanie nielen časom, ale aj príležitosťou. Našou budúcnosťou. Nečakajme na to, čo sa stane, na budúcnosť. Tvorme si svoju budúcnosť. Formujeme naše budúce ja už dnes. Nehľadajme v minulosti niečo, čo tam nikdy nebolo. Nečakajme na niečo, čo nikdy nepríde.
Choďme si za svojimi snami, nikdy sa ich nevzdávajme. Žiaden cieľ nie je tak vzdialený, aby nám naše sny nepomohli sa k nemu priblížiť a dosiahnuť ho. Snívajme a verme.