Čadca - Považská Bystrica – Lomnica
Možno som už spomínala, že moje články budú teraz viac cestovateľské. Snažím sa spoznávať svoju rodnú krajinu a mnoho ľudí mi s tým pomáha. Niekedy by sa dalo povedať, že viac cestujem ako píšem, a potom nemám kedy s ak tomu vyjadriť. Veľa času mi v nedávnej dobe pohltili aj skúšky a stále dorábam články ešte z toho (ne)šťastného obdobia.
V jednom víkende som navštívila tri mestá. Podarilo sa to. Neviem ako, ale zvládla som to. Na cestovaní je len jedná zlá vec. Ak sa chcem dostať niekam, kde to je trocha ďalej, musím celkom dosť skoro ráno vstávať. Veď z Košíc je všetko ďaleko. Samozrejme, len preto, lebo na východe nič nie je. Nie sú tu ľudia, domy, železnice nič. Tak ono to aj trvá sa pešo niekam dostať. Ale teraz bez srandy. Ráno som vstávala bola som veľmi rada, že veci na cestu som si zbalila už deň predtým. Nejako ma tým nakazila moja sestrička, keď sme boli spolu v Poľsku a balili sme sa domov. Od tých čias sa balím vždy deň vopred. No nie vždy ale hlavne keď viem, že to bude buď veľké balenie, alebo skoro ráno odchádzam a viem, že sa mi nebude chcieť ráno ešte baliť.
Do Čadce sme prišli asi okolo obeda, už si to presne nepamätám. Skoro celú cestu som si čítala, hovorím skoro celú lebo som musela prestupovať. Keďže do Čadce nejde priamy spoj, dlho som sa tam nezdržala, lebo som utekala pozrieť si Považskú Bystricu za mesačného svetla a ešte sa stihnúť aj ubytovať. Niekoľko fotiek som si priniesla z tých to miest a na ďalší deň s trochu viac spánku som si to mierila do Tatier. Presnejšie do Lomnice.
Načerpať čerstvý tatranský vzduch. Chcela som si aj vodu vziať, no v ten deň strašne pršalo a nedalo sa toho veľa vidieť. Keď tak teraz nad tým premýšľam, v ten víkend iba pršalo. Odvtedy je dáždnik zabudnutý v Žiline, kde som spala. Je to sranda tak zabudnúť jednu z dosť dôležitých vecí a potom sa smiať, že kde mám dáždnik. Nič iné mi neostáva len si zaobstarať nový.
Možno svojimi článkami povzbudím mladých ľudí, aby len nesedeli doma na zadku a tiež trochu cestovali. Možno sa ulakomíte a budete chcieť vidieť to, čo ja. Budem len nesmierne rada ak v niekom navodím myšlienky o cestovaní a získam spätnú väzbu, že moje výlety niekoho inšpirovali. Alebo možno dostanem typ na nejaký ďalší. Niekedy je veľmi ťažké písať a nájsť si správny námet a preto som vďačná všetkým, ktorí mi pomáhajú či už poukázaním na dobrí film, knihu, nové miesto, alebo môj názor na určitú tému.
Ďakujem moji verní čitatelia.