Bulharsko II.
Konečne sme došli do Bulharska. Dali sme si sprchu niekoľkých dňoch v aute. Musím sa priznať, že cesta v aute sa mi celkom páčila. Možno by sa mi ešte viac páčila, keby sme naozaj cestovali toľko, čo sme mali. Ale cesta samotná sa mi páčila. Po sprche sme zaľahli a zaspali. Spali sme celkom dosť dlho. Ráno sa nikto neunúval vstávať skoro. Vstala som, išla na balkón, urobila nejaké fotky, pre kamarátky a pre mojich čitateľov, aby som mohla dať na moju stránku a podeliť sa o svoje zážitky.
V prvý deň sme sa išli najesť k Erikovej mamke a jej Marekovi. Potom sme spolu išli na nákupy. Áno. V Košiciach sme nekúpili všetko, lebo Erikova mamka hovorila, že všetko sa dá v Bulharsku kúpiť. A na všetko hovorila, že za päť eur. Vtipné. Veronike, Erikovej sestre, sme hľadali plavky, Erikovi šľapky ku moru, aby nechodil v botaskách. Tinkinmu Marekovi plavky. Erik sa hneď v prvý deň pochytil s mamkou. Lebo povedal, že z tých, čo tam boli sa mu najviac páčia žabky a jeho mamka, že on v tom nie je zvyknutý chodiť a bude ho to bolieť celé dni v nich chodiť. No mamky vždy vedia všetko najlepšie, tak sme sa oddelili od nich.
Večer sme išli k moru. Nahovorili aj mňa. Chcela som sa ísť kúpať. Vedela som, že potom už nepôjdem. No vykašľali sa na mňa, oni sa chceli ísť len prejsť. Ostala som smutná. V ten deň večeru platil Erik. Vraj sme sa dohodli, že každý večer sa pôjdeme najesť a platí niekto iný, na striedačku. Vraj obedy sa uvaria a večerať budeme v reštaurácii. Erik ako správny syn to vzal na seba.
Ďalšie dni som bola trochu nahnevaná. Vedela som, že moje dni vo vode sa krátia a oni chceli chodiť do vody iba poobede. Mňa to nebavilo. Do jedenástej vylihovať v posteli. Potom neisť k moru, lebo o chvíľu bude obed. po jedle tráviť a nakoniec sme išli na možno dve hodiny. Štvalo ma to. Ako jeden deň pochopím, lebo sme išli na loď a to bolo potrebné ísť ráno. Rozumiem. Ale ono to naštve. I keď mám pekný zážitok. Mal by som poznamenať, že po večeri sme chodili do mesta, na kolotoče, drink či niečo fajné, sladké.
Jedno ráno som sa naštvala a išla som sama k moru. Kúpať sa. Erikova mamka na neho tak nakričala, že ani nevie kam som išla. A Marek mu dal prednášku, že sa odo mňa nemá ani na milimeter pohnúť. Po obede nás bol Marek skontrolovať, ako si ma Erik stráži. Pochválil ho a Erik chvíľu sekal dobrotu. Musel byť vzorný synáčik. Takže v ten deň som bola dvakrát pri mori. Myslím, že v ten deň sme poobede išli na južnú pláž. Lebo dovtedy sme chodili iba na severnú. Niekedy sme vzali Veroniku aj doobeda do mesta, sa poprechádzať, alebo niečo kúpiť.
Musím uznať, že ma pekne opálilo. I keď dobrý základ som si priniesla už zo Slovenska. Trochu som sa aj šúpala, ale asi najmenej z celej rodiny, čo sme boli pri mori na dovolenke.
Chcem ešte povedať, že pri mori sa mi veľmi páčilo. Mám nádherné spomienky. Prečítala som skoro všetky knihy od kamarátky, ktoré mi ešte dávnejšie požičala. Vychutnala som si more. Piesok. Slnko. Prechádzky. Ešte aj dnes som pekne hnedá. Vychutnala som si Erika. I keď posledné dni dovolenky neboli veľmi priaznivé, lebo Tinka so svojim Marekom ochoreli. V predposledný deň sme mali ísť na jeden zámok, ale keďže už deň predtým im bolo sme išli sme len do Burgasu. Tam bolo tiež veselo, lebo Marek chcel kúpiť Erikovej mamka zásnubný prsteň. Marek pozrel na Erika, že či on nejaký nekupuje. Erik si ich len obzrel, nevidel nijaký s fialovým kameňom, tak to vzdal. Potom sme vzali Veroniku do nákupného centra nech si oni kúpia, čo chcú. My sme si tam kúpili také turecké sladkosti a čaje. Tiež sme si kúpili Chalvu, takú grécku cukrovinku. Večer sme išli do mesta, urobiť mi vlasy, kúpiť posledné veci, po ktoré nás poslala Erikova mamka, Tinka a jej Marek. Najedli sme sa, dala som si kebab, a takú fajnú sekanú zmrzlinu. Síce chutila ako mlieko, ale musela som ju aspoň raz v živote ochutnať.
Cesta späť bola veľmi podobná tej do Bulharska. Tiež sme nevyrazili v čase, kedy sme mali. V Rumunsku sme spali. Auto nechcelo spolupracovať a zastavovalo na ceste len tak. Jedna z posledných kvapiek bolo, keď sme nevedeli naštartovať na Rumunsko-maďarskej hranici. Od Rumunska bola Tinka v druhom aute, Erik vpredu a ja sama vzadu. V Maďarsku nám auto povedalo definitívne ja už nikam nejdem. Dlho sme sa vybavovali s maďarskými policajtmi. Marek odviedol erika aj s veronikou na hotel a mňa do Košíc potom. Ostatný išli do nemocnice. Dorazila som domov v noci o tretej. Nevedela som spať. Napísala som Erikovi, že som v bezpečí a ľahla si. Ďalší deň som vybaľovala veci a volala s Erikom. Bolo mi smutno. On prišiel až večer o šiestej. Ani nechcete vedieť, čo si ešte zažil. A možno vám to prezradí, keď ho presvedčím, aby sa podelil o svoje zážitky.
Takže to bola epická dovolenka. Najbližšie články by mali byť o Bardejove, ako som sľubovala už minule. Levanduľové ráno, Zlaté dni, Rozhodnutie, Princezná. Potom sa viac zameriam na časodejov a zaklínača. A nemala by som zanedbávať ani Marvel. A nesmiem zabudnúť na Aladina, ktorého som videla pred pár dňami. Takže sa máte na čo tešiť.
Foto čerpané z totho článku: svetmladych7.webnode.sk/news/fotoclanok-bulharsko/