Bratislava
Viem, že moje názvy nie sú takéto jednoduché, ale pre tento článok si myslím, že je najvýstižnejší. Len sa začítajte a neoľutujete.
Ako môže názov prezrádzať, ide o hlavné mesto našej republiky. Moje kroky ma nedávno zaviedli na západ krajiny, v ktorej žijem. Istotne nemusím podotknúť, že som na západnom Slovensku strávila istú časť svojho života. Tento menší výlet sa začal v jedno sobotné ráno. V jedno skoré sobotné ráno. Ani neviem či som v tú noc spala a koľko. Pri takýchto skorých, ranných výletoch sa vždy bojím či nezaspím. Napriek všetkému som sa o piatej vytrepala z postele. Urobila som len pár, základných ranných rituálov a hor sa na vlak. Veď komu by sa aj chcelo ráno o piatej niečo jesť.
Dobre poznám trasu Košice – Leopoldov. Viem, aké je náročné ostať v pozore a neunudiť sa vo vlaku. Aj keď som vášnivá cestovateľka a milovníčka okolitej prírody, a prírodného umenia. Na túto cestu som si vzala knihu. Nie preto, že by sa moje priority zmenili, ale preto, že túto krajinu poznám už veľmi dobre. Čítanie knihy som si tiež veľmi neužila, lebo môj spolucestujúci a spolupoznávač krajiny ma neustále otravoval „A toto je čo?“, ukazujúc na nejakú vodnú plochu. Z mojich skromných poznatkov geografie, no veľmi slušných znalostí zastávok som často krát spájala neznáme so známym a nahlas konštatovala.
Nikdy necestujem sama. Prečo? Vo dvojici vždy väčšia sranda. Čím je viac účastníkov „zájazdu“, tým veselšia kopa sme.
Do Bratislavy sme dorazili na obed, no vôbec sme neboli ladní. Do vlaku sa dá vziať čokoľvek na jedenie a pitie. No dobre, možno sme boli trochu hladný, ale to sme napravili hneď, ako sme sa v meste zorientovali. Bolo to o to ľahšie, lebo nás na stanici čakala jedna osoba. O nič viac dôležitá osoba, ako jedna osoba vo vlaku, ktorá sa začala hádať so sprievodkyňou. Vraj nejaká kontrola. Síce mal oblek ale vyzeral ako bezdomovec.
Samozrejme, by sa žiaden výlet neobišiel bez menšieho blúdenia a naháňania sa na autobus. Nemôžem zabudnúť, že sme navštívili bratislavskú Zoo. Aj keď iba na skok, no stihli sme si čo, to pozrieť. Bratislavský hrad sme videli len z vonku, nejako nevyšiel naň čas. Zoznámili sme sa s riekou Dunaj. Zamávali jej pri odchode na hotel, a ako sme zaľahli, tak sme zaspali. Aj ďalší deň sa niesol v skorom rannom vstávaní. Vlak nás zaviedol do Nového Mesta nad Váhom, ale o tom neskôr. Neskôr v ďalšom článku.