Bardejov
Hmmm. Čím by som začala? Asi balením. Myslím, že sme sa balili deň vopred. Balenie som nechala na Erika, lebo na tanečné sústredenie som išla prvýkrát a nevedela som koľko toho budem potrebovať. Jediné, čo mi bolo jasné, že potrebujem tanečné topánky. Musím sa priznať, že hneď v prvý deň som omylom vrazila do jedného trénera. Okrem našich trénerov tam boli aj tréneri z Lučenca a do jedného z nich som buchla, keď som Erikovi priniesla zlé tanečné topánky a chcela som mu ich vymeniť. Vtedy som sa veľmi zľakla, že si am zapamätá a bude na mňa potom po zvyšok sústredenia zlý. No nebol.
Prvý deň som si myslela, že zomriem. Večerný praktis bol des a hrúza a myslela som si, že umriem. Tréningy boli v pohode. Doobeda sme mali latinu, obed, po obede štandard, po ňom hodina písania, potom pohybová príprava (v skratke pohybovka), potom večera, či pred ňou bola večera? To už neviem. A potom spomínaný praktis. Tieto dni vyzerali veľmi podobne. Vždy sme mali ráno raňajky, rozcvičku, latinu, samo tréning, obed a potom všetko ostatné.
Jeden večer sme mali praktis, ktorý som preklínala a ďalší bol v pohode. Oni sa tak nejako striedali. I keď v mnohé dni som už po samo tréningoch myslela, že umriem. Tak veľmi ma boleli nohy. Po obede som si dala jemnú masáž nech neumriem a trochu si zdriemla. Ono toho bolo veľa vstávať pred ôsmou, aby som sa stihla naraňajkovať a o ôsmej bola pripravená a prezlečená na rozcvičku. A večer sme bežne chodili spať o polnoci, lebo praktis bežne trval do desiatej pol jedenástej. Prezliecť sa a na hotel síce len cez most, ale aj tak. Na začiatku som chcela, aby bol už koniec. A na konci som sa čudovala, že to tak rýchlo zbehlo.
Jeden obed by som chcela vyzdvihnúť. Vždy sme mali na výber z dvoch jedál, no a jeden deň bolo tak, že Erik si nevedel, čo má vybrať, lebo šunku syr a také nepapá. A bol na výber nejaký šalát a mäso v syrovej omáčke. Ja som šalát nechcela, tak som si vybrala mäso. On sa bál omáčky tak si vybral šalát. Keď nám priniesli jedlo tak si ho chcel so mnou vymeniť, ako správna životná partnerka som povedala, áno. No potom som celý deň až do večere mrnčala že som hladná. A chcem už večeru. Bol to zaujímavý deň.
V posledný deň sme po tréningoch tancovali pre rodičov a kamarátov. Z rodiny nám nikto neprišiel, no prišla moja kamarátka Romi a normálne som sa jej spýtala, či som sa kus zlepšila od poslednej súťaže. Keď sme pri tom tanci pre rodičov, tak keď sme sa mali po štandarde prezliecť do latiny som išla ešte na WC, lebo som potrebovala ísť a keby som po niektorom z tancov povedala, že musím ísť, bol by zase oheň na streche, prečo som nešla, keď som sa prezliekala. Trochu som sa zdržala a zmeškala a som našu sambu. A ako naschvál som si to išla cez stred parketu, keď tancovala naša skupina. Som skvelá. Čo poviete? No náš tréner nám to vynahradil a nechal nás tancovať sólo sambu.